Drevo ako prirodzený materiál

Drevo, hlina, kameň sú najprirodzenejšie materiály v stavebníctve, užitom dizajne. Skupina moderných dizajnérov ako Charles a Ray Eamesovci (1907–1978, 1912–1988), George Nelson (1908 - 1986), Alexander Girard (1907 - 1993) žili v 20. storočí a aktívne ich architektonickú interiérovú prax a navrhovanie dizajnu datujeme od roku 1945 po roky 70-te. V tom období sa od architekta a interiérového dizajnéra (častokrát v dvojúlohe) očakávalo, že nebude navrhovať tradičný drevený nábytok, ale bude prichádzať s inováciami, s novými konceptmi priestoru. Moderná doba s rozbehnutou industrializáciou si žiadala pokrok. Veľké nadšenie v povojnových rokoch v Európe, ale aj v USA sa podarilo pretransformovať najrýchlejšie práve vojnou nezasiahnutej v Severnej Amerike a platilo to obzvlášť v interiérovom dizajne, architektúre, umení.
Od hora smerom dole: Kniha Tomorrow's House/Zajtrajší domov, ktorá predchádzala Nelsonovej dizajnérskej kariére. Jedným z prvých takýchto riešení bol koncept predelovacej steny vo forme nábytku či police, o ktorej písal George Nelson vo svojej knihe "Zajtrajší domov". Nelson s Praclíkovou stoličkou. Praclíková stolička v limitovanej edícii.

Na základe svojich vízií dostal v roku 1945 George Nelson ponuku pracovať v nábytkárskej firme Herman Miller, kde pracoval až do roku 1972 ako riaditeľ navrhovania - dizajnu. Za jeho éry sa začala kooperácia so známymi architektami a dizajnérmi (Charles a Ray Eamesovci, Richard Schultz, Donald Knorr, Isamu Noguchi). Očakávaním bolo priniesť nekonvečné riešenia. Tie sa samozrejme rodili z technologických postupov ako ohýbania dreva, používanie pomerne lacnej a dostupnej ohýbanej preglejky (a jej finalizácia na vysokej úrovni), spracovanie a dovoz netradičných koží z neamerickej produkcie a pod. George Nelson dostal v nábytkárskej firme Herman Miller značnú voľnosť, ktorá dovoľovala navrhovať aj jemu, aj architektom, ktorých si prizval na spoluprácu. V roku 1952 sám navrhol kreslo z ohýbaného dreva, ktoré dostalo jednoduchý názov "ohýbaná stolička". Jednoduchý tvar, okrúhle sedenie, okolo ktorého sa vinie ohýbané rameno opierok a chrbta z jedného kusu, dostalo neskôr prezývku Praclíková stolička. Ohýbané, vrstvené drevo nie je použité iba na chrbte a bočných opierkach rúk, ale takisto na štyroch nohách, ktoré sa ohýbaným prekrížením stretávajú pod sedacou časťou stoličky. Esenciálnymi kvalitami "praclíkovej stoličky" bola ľahká váha a príťažlivá silueta. Firma Vitra predstavila pri 100-výročí narodenia George Nelsona limitovanú sériu 1000 praclíkových stoličiek. Je to pocta európskeho výrobcu jedinečnému tvorcovi dizajnu. Archív George Nelsona je súčasťou zbierky Vitra Design Museum vo Weil am Rhein.
Od hora smerom dole: Plagát od Alexandra Girarda na výstavu svojich bábik. Drevené bábiky - Wooden Dolls podľa jeho návrhu.

Architektom narodeným v New Yorku a vyštudovaným v Ríme, neskôr pôsobiacim prevažne v textilnom dizajne bol Alexander Girard. Patril medzi známe osobnosti povojnového amerického dizajnu. Jeho pozícia sa upevnila jeho nástupom k americkej firme Herman Miller (1952 - 1975), kde pôsobil ako textilný dizajnér. Jeho prvá kolekcia dizajnu zodpovedala jeho vzdelaniu a mala silný architektonický vplyv a charakteristické pre ňu boli jednoduché geometrické vzory trojuholníkov, kruhov, čiar. Neskôr navrhol ďalšie množstvo textilných dizajnov inšpirovaných predovšetkým ľudovým umením. Počas svojej kariéry spolupracoval s tkáčskymi dielňami v Mexiku, ktoré sa vyznačovali výborným spracovaním 100% bavlny a stálosťou farieb. Táto spolupráca sa odrazila na návrhu vzorov "mexických bodiek a čiar", ktoré sa neskôr v jeho prácach opätovne opakovali. Alexander Girard spolu so svojou manželkou boli veľkými zberateľmi bábik a bábok tradičnej ľudovej kultúry, ale aj iných etnických predmetov. V roku 1962 založili v Santa Fe nadáciu, ktorá spravovala z ich zbierky viac ako 106 000 predmetov. V roku 1978 Girard venoval zbierku Múzeu medzinárodného ľudového umenia v Santa Fe v Novom Mexiku. Práve tradičné ľudové bábiky sa v jeho prípade uvádzajú ako najväčší inšpiračný zdroj v jeho tvorbe. V roku 1963 Girard sám pre seba navrhol a aj vytvoril sériu drevených bábik inšpirovaný svojim okolím a zberateľskou vášňou, ktoré teraz je možné zakúpiť v produkcii firmy Vitra. Z polovice hračky, z polovice farebne dekorované sošky a estetický doplnok interiéru je v súčasnosti silným zástupným symbolom jeho tvorby. Iným zdrojom inšpirácie boli folklórne motívy kvetov a iných prírodných, ale zľudovelých ornamentov. Výrazná (mexická) farebnosť dodávala textilu príťažlivosť. Girard ich používal vo svojom textile v prísnej, jednoduchej línii, ktorá bola príznačná pre vtedajšiu dobu triezvosti a väčšieho dôrazu na funkciu.
Od hora smerom dole: DCW kreslo. DCW kreslo s dômyselným ohýbaním nôh. Originálna značka prvých DCW kresiel.

Zaujímavím bolo zaujatie doby modernej ako dychtivosťou po pokroku, tak aj naďalej používaním prírodných materiálov. Jednoznačne dominovalo drevo a jeho spracovanie vo forme preglejky, ktorá síce existovala od roku 1850, ale stala sa úspešnou práve v realizáciach dizajnérov od roku 1920 (Alavar Aalto, Marcel Breuer, Charles & Ray Eames, Eero Saarinen). Architekt Eero Saarinen spolu so svojím asistentom Charles Eamesom sa v roku 1941 zúčastnili súťaže Organický dizajn usporiadanou Múzeom moderného umenia v New Yorku. S prihlásenou stoličkou z ohýbanej preglejky vyhrali. V tom istom roku sa Eames oženil a začal spoluprácu so svojom manželkou, výtvarníčkou a dizajnérkou Ray. Neskôr spolu uviedli ohýbanie preglejky pre úžitkový dizajn do manufakúrnej produkcie. Dizajnový nábytok z preglejky manželov Eamesovcov sa stal produkovaný industriálne. Pre Eamesovcov bola preglejka spôsobom obživy aj počas 2. svetovej vojny, keď navrhovali dlahy z ohýbanej preglejky a nosidlá, pre vojakov americkej armády. V postupnosti času nasledoval sklolaminát a tvrdené umelé hmoty, ktoré sa stali významným materiálom nábytku a dominujú aj dnes. Zatiaľ čo ohýbanie preglejky patrilo k štyridsiatim rokom, používanie tvrdeného plastu patrí do rokov päťdesiatych. Všetky ikonické výrobky dizajnu Eamsovcov sú vytvorené z exkluzívnych materiálov, ako je ohýbaná preglejka doplnená originálne spracovanou kožou v prípade slávneho, oddychového kresla s podnožkou Eames Longe Chair & Ottoman. Ale aj v štyridsiatich rokoch navrhnuté jedálenské stoličky DCM (Dining Chair Metal), jedálenské stoličky DCW (Dining Chair Wood), či oddychové stoličky LCW (Lounge Chair Wood) všetky produkované z tvrdého jaseňového dreva. Ich vlastný dizajn spočíval vo výskume prispôsobiť sedenie čo najoptimálnejšiemu tvaru ľudského tela, využiť pri tom technologické možnosti ohýbania dreva s možnosťou vytvoriť trojdimenzionálny tvar stoličky najlepšie z jedného kusu.
DCW kreslo v interiéri.
 
Používanie ohýbanej preglejky sa v interiéri ako aj na výrobu nábytku časom osvedčilo. Svedčí o tom aj fakt, že si našlo podporu v dizajnoch nábytku súčasných dizajnérov ako Jasper Morrison a v projektoch štúdia Kibisi. Podukty dizajnérov Charles a Ray Eamesovci, George Nelson, Alexander Girard, Jasper Morrison sú vyrábané značkou Vitra, ktorá je súčasťou nášho portfólia. Niektoré z nich sa nachádzajú priamo v našom showroome.

Text: Váš Kabinet
Foto: archív Vitra, archív Eames Office
nedeľa, 29. júl 2012